Barbara Eštvanová
Ruky
Výkrik. Tma. A prudká bolesť v zátylku. Jozef sťažka dýchal. Pomaly otvoril oči a vzápätí ich znova prižmúril, oslepený množstvom ostrých slnečných lúčov prenikajúcich cez ledabolo zatiahnuté závesy. ,,To je zas ráno," zamrmlal si sediac na posteli a šúchal si dlaňou čelo.