reklama

Čo s náhodou?

,,Keď ma neprejde električka, tak prídem," znova ironicky poznamenal môj priateľ, keď sme plánovali ďalšie stretnutie, na čo som ja ako zvyčajne poznamenala:,,...alebo keď na teba nespadne traktor." Naozaj si myslíte, že VÁS už NIČ neprekvapí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vždy, keď v televízii vidím reportáže o rôznych nešťastiach, napadne mi, že všetko je vlastne vec náhody a človek naozaj nevie, čo sa môže stať. Často počujem názory, ktoré náhody odsudzujú a dokonca tvrdia, že je to tá najhoršia vec, aká sa môže prihodiť - teda, že sa stane niečo nečakané, čo nám prekazí perfektne vysnívane plány, ktoré sa takmer stali skutočnosťou, nebyť toho, že som ráno zakopla o obrubník a nosom sa pozdravila s betónom, po ktorom sa zvyčajne chodí. Vraj to nie je dôležité? Možno by bolo, keby som si vďaka tomu hlúpemu obrubníku neroztrhla na kolene obľúbené nohavice. Aj to by sa ešte dalo prehrýzť, no rozhodne nepôjdem do školy v potrhaných a navyše zablatených rifliach. Čo teraz? No čo asi, som len pár metrov od domu, a tak sa behom vrátim, aby som na seba natiahla niečo menej nápadné, aby si ma niekto nepoplietol s bezdomovcom a z ľútosti mi k nohám nehodil za hrsť drobných na krajec chleba. Vduchu rátam sekundy, ktoré mi ešte ostávajú, ale keď zadychčaná doletím na zastávku, vidím už len rýchlo sa vzďaľujúci spoj. Skvelé. A to len KVOLI hlúpemu obrubníku. Inokedy ho vždy prekročím a akurát dnes som sa oň MUSELA potknúť.Viem, myslíte si, že sa nič nestalo... Akurát som zmeškala do školy. No predstavte si ten pocit spokojnosti, keď som v autobuse prefrčala okolo "mojej" vykoľajenej a rozbitej električky... A to len VĎAKA hlúpemu obrubníku. Vyššia moc má so mnou asi ešte nejaké plány, ktoré by sa nedali uskutočniť, keby som nebola teraz tu, ale tam. A som rada, že tie plány dopredu nepoznám. Veď by celý môj život stratil dávku tajuplnosti, ktorá ma tak fascinuje a udržiava v strehu. Pozerali by ste film s rovnakým záujmom a napätím, keby ste vedeli vopred, ako sa skončí? Že nakoniec všetko dobre dopadne, zaľúbenci si vyznajú lásku a skončia v objatí alebo že jeho na ceste za ňou (v kľúčovom okamihu, kedy si zrazu uvedomí silu svojich citov) zrazí auto a posledný záber bude venovaný detailu na jej dokonalé a uplakané oči? Myslím, že by vás to až tak nebavilo. A to isté platí v živote.Keď som sa rozprávala s priateľom o mojích "plánoch" na budúci týždeň, povedala som:,,Vieš, že ja si konkrétne plány nerobím. Je to hlúposť, pretože nemôžem vedieť, čo bude zajtra, nieto ešte o týždeň," a vduchu som sama pre seba dodala:,,...dnes som tu a zajtra na mňa budeš iba spomínať." Smial sa, hoci ja som to myslela úplne vážne. Vraj:,,Aká to filozofka!" Zjavne nepochopil hĺbku tej myšlienky a ja som sa na okamih cítila nepochopená. Verte mi, nie je to príjemný pocit. Chcela som mu vysvetliť, že v silu náhod treba veriť, pretože sú malými pomocníkmi osudu, ktoré nás zdanlivo nepodstatnými maličkosťami postrkujú na tú správnu cestu, ktorou sa máme v živote vybrať. Cítila som, že by to bol monológ pre hluchého, pretože mal v tomto smere zavretú dušu.Ja si náhodu predstavujem ako starostlivú mamičku, ktorá usmerňuje svoje dieťa k istému cieľu, ktorý preň bude prospešný a vďaka ktorému lepšie pochopí svet. Veď len vďaka náhodám človek dokáže chápať význam utrpenia, lásky, priateľstva, šťastia aj nešťastia. Len vďaka náhodám človek chápe, prečo je to všetko potrebné prežiť. A hoci sa niekedy chováme ako veľké trucovité deti a snažíme sa všemožne si vynútiť svoje, šikovná (matka) náhoda nás vždy dostane tam, kde nás chce mať. Môže to ísť ľahko alebo dlhšou cestou zvanou "naokolo je to bližšie". To záleží len od nás.Ak nabudúce dostanete veľkú chuť na obľúbený hamburger a zistíte, že naňho nemáte dostatok peňazí, usmejte sa. To sa vám možno osud snaží nepriamo naznačiť, aby ste schudli. A cestou by ste možno vrazili do človeka, ktorého máte spoznať až o niekoľko rokov neskôr, pretože teraz je ešte príliš egoistický a povrchný na to, aby ste s ním chceli strácať čas. Neskôr ho však spoznáte ako citlivého tvora, za ktorého by ste dali aj ruku do ohňa. Všetko má svoj čas. Filozofia? Možno. Môžete to skúsiť aj cez zložitý výpočet náhody. Jeden študent je natoľko inteligentný, že vraj pozná spôsob, ako sa dá niečo takéto zistiť. Stačí sa s ním porozprávať a objasní vám toto tajomstvo.Ak sa vám tento spôsob nezdá byť príliš dôveryhodný, postačí, keď si ráno nastavíte budík o niečo skôr, aby ste nič dôležité nezmeškali. Alebo radšej hneď dva naraz, pretože človek nikdy nevie. Napokon, fakt, že budík nezazvonil, zmenil už veľa ľudských osudov.

Barbara Eštvanová

Barbara Eštvanová

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladé dievča, ktoré rado pozoruje a poznáva ľudí... Zoznam autorových rubrík:  S ľudmi o ľudochVšeobecneMyšlienkySvet očami myšiekZo školských lavícNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu