reklama

Ruky

Výkrik. Tma. A prudká bolesť v zátylku. Jozef sťažka dýchal. Pomaly otvoril oči a vzápätí ich znova prižmúril, oslepený množstvom ostrých slnečných lúčov prenikajúcich cez ledabolo zatiahnuté závesy. ,,To je zas ráno," zamrmlal si sediac na posteli a šúchal si dlaňou čelo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stále ten istý sen zas a znova. Sen, ktorý napĺňal urasteného a mocného chlapa, akým bol Jozef, až detským strachom. Sen, v ktorom opätovne prežíval ten deň, keď mu neznámy zabil matku priamo v ich byte. Často dumal, či bolo preňho šťastím, alebo skôr smolou, že ho stihla ukryť do skrine ešte predtým, než šla otvoriť. Predtuchy matiek málokedy klamú. Rovnako premýšľal aj nad tým, či táto hrozná spomienka z detstva je iba jedným z dôvodov, prečo sa stal mužom zákona, alebo - čo sa mu zdalo pravdivejšie - je to jediný dôvod. ,,Mal by som zájsť za psychológom," napadlo mu, no hneď to zavrhol.Popri každodenných činnostiach sa usiloval zabudnúť na moru a sledoval, ako sa jasné svetlo z okna zľahka lenivo plazí po povrchu sedačky a ako si Klára pomaly a precízne čistí svoj mačací kožuštek. Usmial sa. Mal rád jej ranné očisty, ktorým sa s takým citom oddávala. Mal ešte chvíľu času, ktorý jej mohol venovať.Vzápätí už ozlomkrky vybiehal z bytu, tradične sa takmer zabuchol, než cez pootvorené dvere zalovil po kľúčoch, a už sedel v aute štartujúc zadriemaný motor. Cestou ho zas začal mátať sen, ktorý ho vždy znepokojil. ,,Mysli pozitívne, ty starý hundroš," často ho so smiechom nabádala kolegyňa Jana. Trochu pri myšlienke na ňu pookrial a podvedomým pohybom zapol rádio. ,,Žiadna sláva," prebehlo mu mysľou pri počúvaní dopravných správ o početných nehodách na cestách, ,,to aby stála policajná hliadka na každom rohu..."Pri zadrnčaní telefónu ho myklo. Zvykol si strhnúť sa pri jeho zvuku, pretože nikdy neveštil nič dobré, najmä takto zrána. Rodinu nemal a nik iný ako kolegovia ho zvyčajne nezháňal. ,,Prosím?" ozval sa. ,,Katina? Na rohu Štúrovej a Bernolákovej máme...no...obeť." ,,Už tam niekoho poslali?" zisťoval a odbočil doprava na ohlásený smer. ,,Áno, agentka Bucková je už na mieste.",,Dobre," odvetil a odhodil telefón na sedadlo spolujazdca. V duchu si zanadával. Hneď zrána hľadieť na nevábne telá mŕtvych ľudí bolo niečo, na čo si nevedel úplne zvyknúť ani po rokoch.Po príchode na miesto sa usiloval čo najopatrnejšie prekľučkovať pomedzi dav "čumilov" a rádových policajtov. Pre chlapa jeho postavy to bol zakaždým tak trochu nadľudský výkon. Zarazil ho pohľad zneistenej Jany, pretože bola rovnako ostrieľaná ako on, a tak nepredpokladal, že by ju niečo ešte dokázalo vyviesť z rovnováhy. Pomaly pristúpil k neveľkej priehlbine a takmer okamžite pocítil, ako mu žalúdok spravil dvojité salto. V jame ležal pár zakrvavených rúk, ktoré niekto násilím oddelil od tela. Potlačil nevoľnosť a potom dozeral na dôsledné zmapovanie miesta činu a sám bol zvedavý, koľko informácií sa bude dať z okolitých dôkazov zistiť. Prípady, keď sa našli len časti tiel, boli vždy problematické, najmä, keď obeť nemala záznam na polícii.,,Mali sme šťastie!" zvolala asistentka vyšetrovania Kely hneď pri vstupe do Jozefovej kancelárie. Vyžívala sa v získavaní informácií, preto bola pre tú prácu ako stvorená, a väčšinou dokázala zázraky. ,,Tak, čo zaujímavé si zistila?" mozog mu začal pracovať na plné obrátky, vedel, že sa musí úplne sústrediť, pretože Kely zvyčajne nestrácala čas a všetko vychrlila skôr, ako by ju bežný človek čo len zaregistroval v miestnosti. ,,Naše ruky patria chlapíkovi menom Tomáš Hass, belochovi, výška 185 centimetrov, váha 94 kíl, tmavé krátke vlasy, zelené oči, vyšportovaná postava, ako sa na bývalého boxera patrí, má záznamy za pouličné bitky a zmlátenie vreckového zlodeja do bezvedomia, povedala by som, že bol zástanca spravodlivosti, ktorú rád bral do vlastných rúk, možno mu to tentokrát nevyšlo. Manželka nahlásila, že je nezvestný, pred mesiacom a čo je zlé, médiá už tento prípad rozpitvávajú v správach. Adresu máš v karte." Vybehla skôr, ako stihol čokoľvek povedať.Po návšteve boxerovej manželky sa Jozef necítil o nič bližšie k vyriešeniu prípadu a navyše ho znervózňovalo neustále sliedenie novinárov. Zjavne sa celebrity správali slušne, a tak sa začali vŕtať vo vraždách, z ktorých chcú spraviť senzáciu. Jedinou útechou bol fakt, že sa jeho tím rozhodol nedať médiám šancu a pracoval rýchlo. Vďaka tomu už nasledujúci deň vedel spôsob a zbraň, ktorou oddelil vrah ruky od tela. Onedlho potom mu volala Kely, že manželka obete si spomenula na meno úhlavného nepriateľa jej manžela. Jozef zamrmlal:,,Dobre, Kely, si skvelá," a hneď na to zaspal vyčerpaný priamo pri televízore s nedojedenou pizzou na kolenách.Ďalší deň sa Jozef cítil lepšie, no keď zbadal vo dverách stanice Janu, vedel, že si nebude musieť skladať kabát. Vysvitlo, že na dvore neprajcu obete sa našlo Tomášovo telo.Cestou mu v hlave vírili myšlienky, ktoré smerovali k jednému jasnému cieľu - že hoci sa tí dvaja nenávideli, vrahom bude tretia osoba. Snáď nikto nie je taký naivný, že spácha zločin a telo dá do vlastnej záhrady, tým si bol istý. Tušil, že je veľmi malá pravdepodobnosť, že Tomášov nepriateľ ešte žije. Zrejme pôjde o pomstiteľa alebo šialenca. Pred domom stálo jediné policajné auto a na chvíľu Jozef pocítil dobrý pocit z toho, že má nerušený čas na obhliadnutie dvora a tela skôr, ako sa k domu nahrnú novinári a zničia prípadné dôkazy. Bránka bola neporušená a nezamknutá, no vzhľadom na jej výšku nebolo ani pochýb o tom, ako sa vrah dostal k domu. Ten sa týčil nad dôsledne upraveným trávnikom ako hrad a bolo očividné, že majiteľ si potrpel na luxus a na to, aby si všetci susedia uvedomili, aký vážený a bohatý človek v ňom býval. Pomaly prešiel spolu s Janou popri živom plote len o niečo vyššom, ako bola bránka, za dom, kde sa nad svojpomocne vyhrabanou dierou krčil strážnik a druhý sa usiloval od nej čo najďalej držať akéhosi vlčiaka, zrejme nálezcu tela zo susedstva. Jozef prikázal strážnikom odviesť psa mimo miesta činu a povedal, že môžu ísť, pretože on s Janou to už zvládnu. Pohľad, ktorý sa mu naskytol po pristúpení k jame, ho zaskočil a rozhneval zároveň. ,,Ten maniak sa s nami hrá," povedal viac sám pre seba ako pre Janu, ,,hrá sa s nami ako mačka s myšou a zjavne ho to baví." Jana zdvihla pohľad od krvavého fľaku neďaleko jamy, nad ktorou stál Jozef a podišla k nemu, aby mohla nazrieť dnu. Vedľa mŕtveho tela Tomáša Hassa ležali dve cudzie zakrvavené ruky...Popoludňajšie správy z domova oznamovali:,,Pátranie po vrahovi Tomáša Hassa, ktorého ruky sa našli pred týždňom neďaleko policajnej stanice, stále neprinieslo výsledky. Boli sme informovaní, že dnes ráno sa pri obydlí Hassovho neprajníka objavilo jeho telo spolu s ďalším párom rúk zatiaľ neznámej obete. Polícia ďalej pátra..."(áno, záverečný odstavec MÁ pripomínať záver diela Na západe nič nové...)

Barbara Eštvanová

Barbara Eštvanová

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladé dievča, ktoré rado pozoruje a poznáva ľudí... Zoznam autorových rubrík:  S ľudmi o ľudochVšeobecneMyšlienkySvet očami myšiekZo školských lavícNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu